Keď kupujem čerstvé, alebo aj mrazené, ale hlavne surové krevety, hlavy nevyhadzujem, ale pripravujem takýto bujón. Keď sa však robí bujón z takýchto morských plodov, nazýva sa to bisque. Slovenské slovo na to asi neexistuje, ale podstata je v bujóne.
Ingrediencie:
- hlavy z kreviet
- 1 strúčik cesnaku
- 2 šalotky
- 1 bouquet garni
- 1 mrkvu
- 10cl bieleho vína
- 1 PL koňaku
- 1 PL paradajkového pretlaku
- soľ, čierne korenie
- voda
Po 5 minútach podlejeme koňakom, bielym vínom a keď sa odporia, dolejeme vodu (podla potreby). Pridáme paradajkový pretlak a bouquet garni, prípadne dochutíme.
Necháme prikryté variť na strednom ohni asi 30 minút.
Prelejeme cez sitko, poriadne popučíme nech dostaneme maximálne šťavy a bujón je hotový.
Nový objav - paradajka ananás
Prednedávnom som objavila staronový druh paradajky. Starý hovorím preto, lebo je to vraj jeden z najstarších druhov paradajok. A nový preto, lebo bol tento druh paradajky uložený niekde v zásuvkach a teraz sa začína vraciať na pulty tunajších obchodov.
Jeden kus takejto paradajky môže vážiť až 1kg a obsahuje veľmi málo semiačok. Paradajka, ktorú som kúpila ja vážila 500g a s takouto veľkosťou postačila aj jedna. K tomu som si priložila čiernu paradajku z Cimrée a už som slinkala na šalátik :)
No ale vráťme sa späť k tomuto 'kúsku'. Ako napovedá jej názov, táto paradajka vyzerá v priereze ako ananás.
Ak sa ku nej niekedy dostanete, vyberte takú, ktorá je pevná, šťavnatá a voňavá.
Čo sa týka ceny, v našich francúzskych obchodoch ju dostať okolo 4€/kg.
No a čo sa týka jej uplatnenia v kuchyni - najlepšia je v paradajkovom šaláte s trochou bazalky a olivovým olejom.
Problémy s makrónkami?
Pri tejto francúzskej cukrovinke sa stáva zopár nehôd. Ak viete správne definovať príčinu, na každú jednú je nejaké riešenie.
Vaše makrónky sú ploské :- chyba nastala v zlých proporciách ingrediencii
- meringue nie je dostatočne vyšľahaná a spevnená s cukrom
- "makarónovali" ste až príliš a meringue spadla
- rúra nebola dostatočne predohriata
Rada : je to otázka objemu. Meringue musí byť hustá a snažíme sa, aby pri primiešavaní cukru/mandlí nespadla
Vaše makrónky sú popraskané:- príliš vlhká rúra
- príliš krátka doba sušenia pred pečenim (20 minút)
- príliš horúca teplota v rúre
Rada : pobúchajte trošku s plechom na pečenie a tým bublinky vzduchu, ktoré sú v makrónkach výjdu na povrch.
Vaše makrónky nezväčili objem a nemajú spodný límec: - "makarónovali" ste až príliš a hmota zredla
- meringue nie je dostatočne vyšľahaná a spevnená s cukrom
- rúra nebola dostatočne predohriata
Rada : popravde? Ešte som sa s tým nestretla, lebo práveže pečiem na otočenom plechu. Tým pádom plech vodí rovnomerne teplotu a pekne ich zospodu upečie
Vaše makrónky strácajú farbu alebo žltnú:- príliš horúca teplota v rúre
- príliš dlhá doba pečenia
- nekvalitné farbivo
Rada : stači rešpektovať odporúčanú teplotu a uprednostňovať farbiva v prášku
Krájanie v pojmoch
Dôvod tohto príspevku neviem úplne vysvetliť. Proste som sa chcela do podrobna pozrieť na štýly krájania, najmä zeleniny, nech už v tom mám naveky poriadok. Môže to znieť banálne, ale v krájaní sú pevné základy :)
V Francúsku na každú jednú veľkosť existuje pojem, ta nech sa to tým kuchtíkom lepšie vysvetľuje. Samozrejme tieto názvy prekladať nemôžem, lebo 1/ nebol by to najlepší preklad a 2/ často sa vo svete používajú originálne francúzske názvy- tak nech sa páči aj trochu jazykovedného okienka :) Budeme sa teda rozprávať o mirepoix, julienne, paysanne. macedoine a brunoise :)
Najväčším a tým pádom aj najrýchleším krájaním je veľkosť mirepoix - veľkosť kúskov zeleniny by mala byť 1cm x 1cm. Táto veľkosť je najvhodnejšia na omáčky typu mäsový výpek. Názov pochádza od jeho tvorcu duc de Mirepoix za čias Ľudovíta IX.
Mirepoix |
Paysanne |
Julienne |
Macedoine |
Brunoise |
Špagetová tekvica
S touto špagetovou tekvicou som sa prvý krát osobne stretla na rannom nedeľnajšom trhu v našej dedinke. Osobne preferujem produkty priamo od farmárov (ako sa teraz hovorí poľnohospodárom) - zelenina a ovocie sú plné chuti, takýto priamy kontakt s producentom zeleniny obľubujem a je to lacnejšie ako vo veľej distribúcii. Áno, správne čítatem je to lacnejšie :)
Vráťme sa však k tejto plazivej rastline pôvodom z Južnej Ameriky. Patrí medzi plazivé rastliny, ktoré treba zasadiť v apríli do nádobky s rašelinou a na svetlé miesto. Do úrodnej a ľahkej pôdy bohatej na humus. Trocha času na zber treba naplánovať medzi júlom až septembrom. Z jednej rastliny dostaneme 2-5 tekvíc. Tekvička by mala mať 20 až 30cm (2-4kg) takže je z čoho variť. Spoznáte ju nie len podľa tvaru, ale aj farby - hladký povrch a jej odtiene medzi žltou, bielou a svetlo zelenou.
- v celku v hrnci s vodou - tekvica sa však varí dlho
- na pare - nakrájať na kúsky a dobre sledovať, aby sa neprevarila (inak z toho bude kaša a nie špagety :)
- v rúre - Ja som ju rozkrojila na 2 polovice. po dĺže samozrejme, vybrala semienka a upiekla vo vodnom kúpeli v rúre predohriatej na 180°C, kôrou nadol (viď obrázok) a asi 40minút. V polovici doby pečenia som ju obrátila.
Po jej predvarení / uvarení treba vziať vidličku a "vydlabať" mierne sladkastú dužinu v podobe špagiet.
Tento druh zeleniny som použila na viacero spôsobov- najprv ako Spaghetti Carbonara. Opražila som si cibuľu a pridala slaninku. Do tejto zmesi som šupla tekvicové špagety a zaliala trochou crème fraiche Trocha soli a čierného korenia a šup na tanier. V podstate môžete urobiť akúkoľvek omáčku na cestoviny.
Treba ju však skúsiť aj ako zeleninovú zložku k mäsu- napríklad bravčové/ kuracie mäso na čínsky spôsob, Marinované mäsko som trochu opiekla, pridala tekvicové špagety a spolu nechala trochu podusiť. Servírovala som ju s ryžou.
Tak ak jedného dňa nájdete takúto tekvicu na regáloch vášho predajcu, budete už vedieť ako ju upraviť a dúfam, že vás prekvapí tak ako nás!
:-)
OdpovedaťOdstrániť